Vianočné mestečko tvorí 30 predajných stánkov. V piatich ponúkajú jedlo – cigánsku pečienku, plnené lokše a iné špeciality, v ďalších 3 sa predávajú len nápoje – ako je obľúbený vianočný punč a medovina. Vo zvyšných stánkoch si môžete zakúpiť typický vianočný tovar a darčeky, ako sú ozdobné sviečky, drobnosti na výzdobu bytu a iné všeobecný vianočný sortiment. Jeden zo stánkoch sa však od ostatných odlišuje. Má čisto charitatívne zameranie, ktoré k Vianociam a sviatočnej pohode patrí – a v ňom sa striedajú LIONS CLUB, HOMO NITRIENSIS a Klub rodičov autistických detí. Tento stánok Mesto poskytlo zadarmo.
Vianočný stromček vyberali z 25 ponúk, ktoré občania poslali na mestský úrad. Stromček slávnostne rozsvietil Mikuláš v sobotu 6. decembra. Oficiálny program privítania Mikuláša pozostával z rozprávky v podaní hercov Starého divadla v Nitre, ktorí spolu s deťmi rozohrali príbeh s názvom Ako čerti ukradli sneh. Nad námestím dokonca tento večer skutočne zasnežilo, málo ale predsa. Vyvrcholením bude veľkolepý hudobný ohňostroj, ktorý by mal byť ešte úžasnejší ako minuloročný.
Na námestí a v trhovom mestečku by sme mali byť svedkami veľkých prekvapení, o ktorých organizátori síce zaryto mlčia a argumentujú, že v prípade prezradenia by to už neboli prekvapenia! Nám sa však z kuloárov príprav podarilo zistiť, že do Nitry a priamo na námestie príde na jeden deň (20. decembra) červený a svietiaci Coca-cola kamión – aký poznáme z TV reklamy. Skutočne vianočné prekvapenie nás čaká v poslednú adventnú nedeľu – 21. decembra, keď od 16. do 17. hodiny budeme môcť obdivovať živý Betlehem so živými zvieratkami a koledami 12 anjelov.
Trenčiansky hrad vznikol na mieste staršieho osídlenia, ktoré tu existovalo od doby bronzovej cez Keltov a Germánov až po slovanské osídlenie. Zo staršieho veľkomoravského hradiska sa v dobe vzniku uhorského štátu stal komitátny kráľovský hrad. Najstaršou kamennou stavbou hradu je predrománska rotunda, pravdepodobne ešte z veľkomoravského obdobia. Koncom 11. storočia vznikla kamenná útočištná veža (donjon, bergfrid), po roku 1270 nadstavená a rozšírená gotickým tehlovým plášťom. Svojou kónickou zbiehavosťou smerom k vrcholu tvorí na Slovensku ojedinelý prvok hradnej architektúry. Je stredobodom hradnej akropoly a najvýraznejšou pohľadovou dominantou panorámy mesta. V jej tesnej blízkosti vznikli jednotlivé hradné paláce. Ich stavba súvisela s rozšírením funkcie hradu z predovšetkým obrannej na správnu, administratívnu a obytnú. Najstarším palácom bol zrejme Matúšov palác zo začiatku 14. storočia, z ktorého sa však zachovala iba jedna stena, ktorá dnes tvorí súčasť Barborinho paláca. Bol sídlom Matúša Čáka Trenčianskeho (okolo 1260 – 1321), ktorý z neho urobil svoj sídelný hrad a centrum rozsiahlych dŕžav, tzv. „Matúšovej zeme“ alebo aj Terra Mathei. Tento, v tom čase najmocnejší uhorský magnát, ovládol takmer celé dnešné Slovensko a značnú časť Zadunajska. Patrilo mu takmer 50 hradov a niekoľko žúp. Zaberal nielen majetky svojich slabších šľachtických protivníkov, ale raboval i kráľovské domínium. Nešetril ani cirkevný majetok, čo mu dokonca až dvakrát vynieslo cirkevnú kliatbu a vyhlásenie interdiktu (zákazu výsluhy sviatostí) nad jeho majetkami. Razil vraj v Trenčíne i vlastné mince, žiadna sa však nenašla. A tak ide asi len o ohováranie jeho premnohých nepriateľov. Matúšova smrť 18. marca 1321 znamenala nielen okamžitý rozpad jeho „kráľovstva“, ale stala sa základom viacerých legiend a povestí. Pretože jeho hrob nikdy nikto nenašiel, stal sa obľúbeným cieľom rôznych romantikov, dobrodruhov, hľadačov pokladov i serióznych historikov. Povesť hovorí, že bol pochovaný v cínovej, striebornej a zlatej truhle s obrovskými pokladmi. Akosi podozrivo to však pripomína povesť o smrti „Biča božieho“, hunského kráľa Attilu. Trenčiansky hrad sa vrátil do majetku uhorskej koruny, čiže kráľa Karola.
Malý kúsoček od kremnického múzea minci je kremnický hrad, nedalo nám a šli sme sa tam pozrieť a nafilmovať nádherný výhľad z vrchu hradu.
Kremnický mestský hrad je najstarším mestským hradom v stredoslovenskej banskej oblasti. Od bežných feudálnych sídel sa odlišuje svojou funkciou, skladbou budov a pôdorysným riešením. Vznikol ako kráľovská pevnosť na mestskom pozemku na ochranu výnosov z ťažby drahých kovov a na úschov peňazí vyrobených v kráľovskej mincovni. V areáli hradu bolo sídlo komorského grófa, zástupcu kráľovského úradu. Areál hradu tvorí kostol, ktorý je v centre urbanistickej jednotky, ďalej karner, hradné opevnenie s dvojitým hradobným múrom s bránou a tromi baštami a zvyšky radnice. Najstaršou zachovanou budovou hradného areálu je karner, resp. jeho suterénny priestor, ktorý vznikol v 13. storočí. Karner bol súčasťou niekdajšieho cintorína, ktorý sa rozkladal okolo dnes už neexistujúceho kostola sv. Michala. Dnešný kostol, zasvätený patrónke baníkov sv. Kataríne, vznikol v poslednej tretine 15. storočia ako halový klenutý priestor so strednými piliermi. Podľa datovania na klenbe stavbu ukončili v roku 1488. Charakteristickou siluetou mesta sa stala veža kostola s renesančnou pavlačou z roku 1579. Jej strmú strechu navrhol v roku 1884 F.Storno, autor neogotickej prestavby celého areálu, ako aj interiéru kostola, v ktorom sa po týchto úpravách zachovala len časť starého mobiliáru a neskorogotická Madona z čias okolo roku 1500, ktoré sem boli prevezené zo zbúraného farského kostola stojaceho do 19. storočia na námestí. Hradné budovy ničili často zhubné požiare, po ktorých ich museli s veľkými nákladmi opravovať. Ešte väčším nešťastím pre Kremnicu bol neskorší úpadok ťažby zlata, čím mesto veľa stratilo zo svojej predošlej slávy.
Na návštevu hradu doporučujem počítať z cca hodinkou ak chcete vidieť všetko čo ponúka + výstup na rozhľadňu.
Malý kúsoček od kremnického múzea minci je kremnický hrad, nedalo nám a šli sme sa tam pozrieť a nafilmovať nádherný výhľad z vrchu hradu.
Kremnický mestský hrad je najstarším mestským hradom v stredoslovenskej banskej oblasti. Od bežných feudálnych sídel sa odlišuje svojou funkciou, skladbou budov a pôdorysným riešením. Vznikol ako kráľovská pevnosť na mestskom pozemku na ochranu výnosov z ťažby drahých kovov a na úschov peňazí vyrobených v kráľovskej mincovni. V areáli hradu bolo sídlo komorského grófa, zástupcu kráľovského úradu. Areál hradu tvorí kostol, ktorý je v centre urbanistickej jednotky, ďalej karner, hradné opevnenie s dvojitým hradobným múrom s bránou a tromi baštami a zvyšky radnice. Najstaršou zachovanou budovou hradného areálu je karner, resp. jeho suterénny priestor, ktorý vznikol v 13. storočí. Karner bol súčasťou niekdajšieho cintorína, ktorý sa rozkladal okolo dnes už neexistujúceho kostola sv. Michala. Dnešný kostol, zasvätený patrónke baníkov sv. Kataríne, vznikol v poslednej tretine 15. storočia ako halový klenutý priestor so strednými piliermi. Podľa datovania na klenbe stavbu ukončili v roku 1488. Charakteristickou siluetou mesta sa stala veža kostola s renesančnou pavlačou z roku 1579. Jej strmú strechu navrhol v roku 1884 F.Storno, autor neogotickej prestavby celého areálu, ako aj interiéru kostola, v ktorom sa po týchto úpravách zachovala len časť starého mobiliáru a neskorogotická Madona z čias okolo roku 1500, ktoré sem boli prevezené zo zbúraného farského kostola stojaceho do 19. storočia na námestí. Hradné budovy ničili často zhubné požiare, po ktorých ich museli s veľkými nákladmi opravovať. Ešte väčším nešťastím pre Kremnicu bol neskorší úpadok ťažby zlata, čím mesto veľa stratilo zo svojej predošlej slávy.
Na návštevu hradu doporučujem počítať z cca hodinkou ak chcete vidieť všetko čo ponúka + výstup na rozhľadňu.
Múzeum oravskej dediny sa nachádza pod Západnými Tatrami v oblasti horstva Roháčov. Základný kameň bol položený 24.9.1967, v roku 1975 bolo sprístupnené verejnosti. Pôvodne na mieste dnešného múzea nestál žiaden dom. Väčšina objektov bola odkúpená od pôvodných majiteľov, rozobraná, prevezená a nanovo poskladaná v múzeu. Ďalšie domy boli vybudované ako kópie pôvodných stavieb.
V múzeu sú objekty z celého regiónu Oravy. Areál je rozčlenený na niekoľko častí: Dolnooravský rínok, Zamagurská ulica, Goralské lazy, Kostol s cintorínom a Mlynisko. Každá časť sústreďuje charakteristické typy stavieb ľudovej architektúry regiónu. Tak ako v skutočnej dedine sú tu obytné a hospodárske stavby (domy, usadlosti, komory, senníky, salaš ai.), remeselnícke objekty (kováčska vyhňa, hrnčiarska pec) i technické stavby (mlyn, valcha, mangeľ, olejáreň). Areálom preteká horský potok Studená, z ktorého je napojený vodný náhon pre mlyn a valchu. Múzeu dominuje drevený kostol sv.Alžbety zo Zábreže z 15.storočia.
Bohatá etnografická expozícia, chov domácich zvierat i pestovanie technických a úžitkových plodín približujú návštevníkom život na Orave v minulosti.
Ideálnou zastávkou cez oravu a Západné Tatry je obec Veľké Borové, kde nájdete v letnom období množstvo oviec, z ktorých budú mať radosť najmä deti.
Ovce patria Poľnohospodárskemu družstvu Liptovské hole so sídlom Kvačany, boli sme sa tam pozrieť a nafotili sme zopár záberov pre čitateľov stránky vylety po slovensku.sk
GPS súradnice:
N49.20508, E019.51340 (tu sa pasú ovečky – najčastejší výbeh)
N49.194182, E19.515367 (salaš, tu kúpite syr, najlepšie ráno po 8hod)
Z histórie vieme, že prvé zmienky o železiarskom podnikaní na Orave pochádzajú zo začiatku 17. storočia. Pod vplyvom veľmi intenzívneho vyhľadávania rudy sa v druhej polovici l8.storočia začala v Nižnej vytvárať jedna oblastí podnikania – železiarstvo. Na základe toho bola začatá výstavba železiarne v katastri obce Nižná.
Začiatkom 19 storočia Oravské panstvo vlastnilo bane v Oraviciach v Chyžnom. V Zuberci, v Choči a tiež v Likavke pri Ružomberku. Po viacerých pokusoch o vybudovanie železiarní na rôznych miestach a po skúškach rudy dostalo Oravské panstvo v r. 1819 povolenie od Substituovaného banského súdu v Malužinej na vybudovanie železiarne pri Podbieli. V povolení sa uvádzali dve alternatívy-miesto povyše Podbiela. kde mal stáť pivovar a za potokom v katastri obce Nižná.
Western City Šiklův Mlýn je areál zábavy, odpočinku a relaxácie. Nachádza sa v centre turistickej oblasti Liptov, vedľa Liptovského Mikuláša a spoločne s Aquaparkom Tatralandia a ubytovacím zariadením Holiday Village tvorí najväčší zábavno-relaxačný komplex na Slovensku.
Areál ponúka veľa možností využitia pre individuálnych turistov, organizované skupiny aj firmy. Dúfame, že si zo širokej ponuky vyberiete aj Vy a nájdete si čas na návštevu.
Kaštieľ v Brodzanoch bol pôvodne postavený v roku 1377, v renesančnom slohu ho dala v 17. storočí prestavať rodina Kvaššayovcov. V roku 1844 sa majiteľom kaštieľa stal rakúsky diplomat barón Gustav Friesenhof, pôsobiaci v Petrohrade. Po smrti prvej manželky sa oženil so sestrou Puškinovej manželky Alexandrou Gončarovovou a neskôr sa usadili v Brodzanoch. Sem za nimi chodievala Puškinova manželka Natália s deťmi, ako aj významní predstavitelia ruskej literatúry.
Jadro kaštieľa tvorí pravdepodobne bloková vežová stavba. V 16. storočí ju zakomponovali do štvorvežového kaštieľa. V r. 1669 bol kaštieľ rozšírený, v 18. storočí barokovo upravený. 19. storočie prinieslo romantické úpravy a založenie anglického parku Oldenburgovcami. Blízko kaštieľa sa nachádza hrobka Friesehofovcov a letohrádok. V súčasnosti sú Brodzany sídlom Literárneho múzea A. S. Puškina. V múzeu a priľahlej knižnici je spoločenská miestnosť, v ktorej sa konajú súťaže umeleckého prednesu Ars poetica.
“Zelená živá mapa sveta” – asi takto by sa dal charakterizovať prekrásny park rozprestierajúci sa v obci Vieska nad Žitavou. Nachádza sa tu vyše 2300 druhov vzácnych cudzokrajných drevín. Charakteristickou črtou parku je rozsiahle zastúpenie stálozelených drevín. Tieto majú svoj pôvod v rôznych, klimaticky odlišných častiach světa
V súčasnosti, svojou plochou 67 ha, Arborétum Mlyňany zasahuje do katastrálnych území dvoch susediacich obcí: Vieska nad Žitavou a Tesárske Mlyňany. Dominantu tohto chráneného areálu tvorí romantický kaštieľ (z r.1894) s charakteristickou vežou (z r.1905).
Arborétum založil v roku 1892Dr.Štefan Ambrózy-Migazzi. K mlynianskemu veľkostatku, získanému sobášom s Antóniou Migazziovou, prikúpil od tajnianskeho grófa Šimona Révaya dubovo – hrabový lesík vo Vieske. Práve tu začal realizovať svoj zámer. Podarilo sa mu sústrediť cudzokrajné dreviny a aklimatizovať ich na naše podmienky
Pestrofarebné skupiny rododendrónov a azaliek vytvárajú prekrásne prostredie pre oddych.
Rozsahom svojej unikátnej zbierky cudzokrajných drevín patrí arborétum k najväčším v strednej Európe.
Prvé zmienky o obci pochádzajú z roku 1272. Obec je známa starobylou a unikátnou architektúrou – maľovanými zrubovými drevenicami. Pre ich záchranu bola dolná časť obce v r. 1977 vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Obec je zaujimavá aj ľudovým krojom a výšivkami z geometrickou ornamentikou. V obci je národopisná expozícia, kaštieľ a kostol. Obec má vlastný erb, ktorý bol vytvorený po roku 1990 a nemá historický pôvod. Znázorňuje sv. Helenu, ktorej legenda pripisuje nájdenie sv. Kríža a nástrojov Kristovho umučenia na Golgote. Tejto udalosti je zasvätený práve miestny kostol. Z obce pochádza hudobný skladateľ a muzikológ prof. PhDr. Jozef Kresánek, DrSc., akad. maliarka Matilda Čechová a ľudový rezbár Vít Pieš, ktorých významná časť tvorby je venovaná rodnej obci. Dnes v obci žije z pôvodnych asi 1500 obyvateľov len asi 250.