Vrátna dolina sa nachádza asi 25 km od mesta Žilina a 3 km od obce Terchová v Národnom parku Malá Fatra. Územie Vrátnej ohraničuje veniec vrcholov Boboty, Veľký Rozsutec, Stoh, Poludňový grúň, Chleb, Veľký Kriváň, Kraviarske, Baraniarky a Sokolie. Rozdeľuje sa na ďalšie dve doliny Starú a Novú dolinu, ktoré oddeľuje Grúň (989 m n.n.). Pôsobivý je predovšetkým úzky vstupný kaňon Tiesňavy s viacerými vodopádmi, ktoré vytvára riečka Varínka, ktorá vyviera v závere doliny. Skaly z dolomitu vytvárajú zaujímavé útvary nazvané Skalné mesto, Mních, Ťava, Päť furmanov a iné.
Sivec je dominantný zalesnený vrch nad vodnou nádržou Ružín. Vrchol, tvorený výrazným vápencovým bralom, je výborným vyhliadkovým bodom. Čaká vás tu krásny pohľad na okolitú krajinu tvorenú zalesnenými kopcami a dolinami, ktoré sa pod vami zvažujú k trblietavej vodnej hladine. Výstup pritom nie je časovo, orientačne a ani svojim terénom veľmi náročný. Trasa vedie väčšinou po lesných cestách a chodníkoch.
Na Sivec sa môžete dostať z dvoch smerov. Jednak nami popísanou trasou z Ružína, jednak tiež z rekreačnej osady Košické Hámre (na území obce Košická Belá), ktorá je z Košíc dostupná autobusmi.
Prosiecka a Kvačianska dolina boli v roku 1992 spojené do náučného chodníka. Návštevníci môžu nastúpiť na túto približne 6-hodín trvajúcu túru z Kvačian, Prosieka, Hút či Veľkého Borového.
Vychádzajúc z Kvačian je potrebné prejsť popod vrch Hrádková po žltej značke do Prosieka. Prosiecka dolina je bohatá na skalné útvary rôznych tvarov. Nájdeme tu romantický vodopád, zažijeme dobrodružstvo na rebríkoch v skalných tiesňavách a skončíme na zelenej lúke Svorad, kde sa spokojne pasú kravy.
Nachádza sa v prekrásnom údolí spojenia Chočských vrchov a Západných Tatier v asymetrickej doline potoka Suchá. Leží v nadmorskej výške 623 metrov nad morom, vzdialená 4 km od vodnej nádrže Liptovská Mara, 10 km od aquaparku Tatralandia a 16 km od Liptovského Mikuláša. Ide o podhorskú obec, ktorej hlavnou ekonomickou aktivitou je poľnohospodárska výroba s výbornými predpokladmi pre rozvoj agroturistiky a cestovného ruchu. Obec má celkom 291 obyvateľov.
Roklina Veľký Sokol sa rozprestiera v centrálnej časti Slovenského raja, na západnom okraji planiny Glac. Spolu s turisticky neprístupnou tiesňavou Malý Sokol tvorí NPR Sokol s rozlohou 700 ha. Toto územie predstavuje jednu z najzachovalejších časti NP Slovenský raj. Platí tu piaty, teda najvyšší stupeň ochrany prírody.
Každá z roklín Slovenského raja ma svoje naj. Tiesňava Veľký Sokol sa vyznačuje mohutnosťou a dĺžkou (4,5 km). Skalné steny vysoké do 300 metrov lemujú dno tiesňavy z oboch strán, množstvo vody pretekajúcej vodopádmi a množstvom romantických kaskád je tu najväčšie zo všetkých roklín Slovenského raja. Veľký Sokol preto dostal prívlastok najmohutnejšia roklina Slovenského raja.
Porast rokliny tvoria lesné komplexy, mestami pralesovitého charakteru. Prevládajúcimi drevinami sú smrek, jedľa, buk, borovica a smrekovec, v dolinách a bočných roklinách aj javor a tis. Veľký Sokol je príkladom teplotnej inverzie. Vlhké a zatienené stanovištia skál osídľuje napr. fialka dvojkvetá, stokráska michelliho, slezinník zelený a mnohé iné chladnomilné druhy. Vyhrievané skaly a skalné hrebene zdobia rastlinné druhy náročnejšie na teplo. Vyskytuje sa tu napr. poniklec slovenský, ranostaj pošvatý, bodliak sivastý a ďalšie druhy.
Eurovea je názov nového bratislavského medzinárodného obchodného centra na ľavom brehu Dunaja, v blízkosti mosta Apollo, Slovenského národného divadla a budovy Tower 115. Eurovea spája nábrežie s centrom mesta a rozširuje ponuku obchodov a priestorov pre zábavu a voľný čas. Projekt zahŕňa kancelárske priestory, byty, hotel ako aj najväčšie podzemné parkovisko v Bratislave pre 1700 áut. Takmer dve tretiny plochy Eurovey tvorí zeleň a verejné priestory. Tie vytvoril investor za približne štyristo miliónov korún a po dokončení sa stali majetkom mesta. Celá výstavba je rozdelená do dvoch fáz.
Videoklip (Autor – Martin Jursa, CANON PS SX1):
Mapa + Plánovač trasy (klikom na červený bod naplánujete vhodnú trasu pre Vás)
Len na jedinom mieste na Slovensku, v krásnych dubových lesoch južného Slovenska pri Topoľčiankach, máte možnosť na vlastné oči vidieť, prípadne si môžete aj odfotiť, zubra európskeho – najväčšieho euróskeho cicavca,„bratranca“ známejšieho amerického bizóna.
Zubria zvernica v Topoľčiankach bola založená v roku 1958. Jej poslaním bolo prispieť k záchrane Zubra hôrneho pred vyhynutím, pretože v čase jej vzniku žilo na celom svete iba 150 jedincov tohto druhu. Zubria zvernica má výmeru 140 ha, z toho vlastné chovateľské jadro má výmeru 27 ha, zostávajúcu časť zvernice zaberá ochranné pásmo. Chovná časť zubrej zvernice je rozdelená na štyri oddelenie. Zubry žijú striedavo vo všetkých štyroch častiach. Celý objekt zvernice bol dimenzovaný pre 12 zubrov. Zubrom sa vo zvernici darilo, takže už o niekoľko rokov od vzniku zvernice bolo odchovaných viac ako 120 jedincov. Nadpočetné jedince boli dodávané do zoologických záhrad, rôznych parkov, a súkromných chovov. V roku 1964 bol celý objekt pre chov zubrov vyhlásený za chránenú študijnú plochu.
Zubor je najväčší európsky cicavec. Dosahuje dĺžku 2,7 m, výšku 1,9 m. Býk môže dosiahnuť hmotnosť až 1500 kg. Zubor sa môže dožiť až 30 rokov, ale priemerný vek dosahuje 20 rokov. Pohlavne dospieva v 3. roku života, telesne v 8. až 10. roku. Párenie zubrov prebieha v mesiacoch august až september. Zubrica rodí prevažne jedno mláďa. Podľa medzinárodnej dohody o chove zubra sú všetky zubry narodené na Slovensku pomenované menami, ktoré začínajú slabikou Si – napr. Sibirka, Sivko, Silan, Silvo atď.
V súčasnosti počet zubrov chovaných v zajatí prekročil kritickú hranicu pre zachovanie druhu. Zubor bol vyradený z červenej knihy ohrozených živočíchov a bol vyhlásený za chránený živočíšny druh. Na záchrane Zubra hôrneho má svoj veľký podiel aj zubria zvernica v Topoľčiankach. Zubriu zvernicu od jej založenia až doteraz obhospodaruje Lesný závod Topoľčianky.
Čas kŕmenia je 09:00 a o 14:00. To znamená v týchto presne vymedzených časoch. Otváracie hodiny sú od 09:00 do 17:00 v mesiacoch maj-september a od 09:00 do 15:00 v mesiacoch október-apríl.
Napriek príšerným cestám cez horský priechod Veľké Pole sme sa rozhodli tadiaľ ísť a ked sme tam už boli nedalo nám spravíť pár záberov, z vysielača umiestneného na kopci z nádherným výhľadom. Len pre informáciu, z vysielača sa šíri televízny kanál STV1 z výkonom 3W a mobilný operátor T-mobile. Výhľad nám ponúkol obec Veľké pole ako na dlani.
Prvá zmienka o obci je z roku 1332. Do roku 1945 bolo Veľké Pole obec karpatských Nemcov v oblasti Hauerland, osídľovanej od 13. storočia. V blízkosti sa nachádza obec Píla. Po skončenídruhej svetovej vojny v rokoch 1945-46 boli karpatskí Nemci vysídlení.
GPS:
Fotogaléria (Autor – Ivana Kubicová, CANON 5D MarkII):
Liptovský Ján je vstupnou bránou do Jánskej doliny, bohatej na prírodné krásy, jaskyne, flóru, faunu, termálne vody a minerálne pramene. Zároveň je známym rekreačným a turistickým miestom vhodným na zimné a letné rekreačné pobyty.
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1327 a je oddávna známa svojimi minerálnymi prameňami. Ako liečivé boli známe už v 14. storočí. Roku 1549 ich popísal mineralóg Juraj Werner vo svojom diele “O liečivých prameňoch Uhorska”, ktoré vyšlo vo Švajčiarsku. Neskôr o jánskych prameňoch písal Matej Bel a zaoberal sa nimi aj Dionýz Štúr.
V roku 1963 navŕtali nový prameň v hĺbke 95 m s teplotou 29,4 °C. Povyše neho vybudovali pramenný dom Rudolf a jeho vodu a vodu z ďalších blízkych vrtov používajú na plnenie bazénov, ktoré sú pri rekreačnom zariadení Máj. Termálna voda má dokázateľne liečivé účinky, lieči kožné choroby, choroby pohybových ústrojov, látkovej výmeny, ženské, nervové ba aj choroby srdca a ciev.
Ideálnou zastávkou cez oravu a Západné Tatry je obec Veľké Borové, kde nájdete v letnom období množstvo oviec, z ktorých budú mať radosť najmä deti.
Ovce patria Poľnohospodárskemu družstvu Liptovské hole so sídlom Kvačany, boli sme sa tam pozrieť a nafotili sme zopár záberov pre čitateľov stránky vylety po slovensku.sk
GPS súradnice:
N49.20508, E019.51340 (tu sa pasú ovečky – najčastejší výbeh)
N49.194182, E19.515367 (salaš, tu kúpite syr, najlepšie ráno po 8hod)
