Archive

Archive for the ‘Hrady’ Category

Kaštieľ Betliar

Máj 16th, 2011 No comments

Kaštieľ pochádza zo začiatku 18. storočia a postavili ho na základoch staršieho renesančného kaštieľa Bebekovcov. Dal ho postaviť Štefan Andráši ako poschodový, ešte opevnený kaštieľ so štyrmi nárožnými vežami. I ďalšie prestavby v rokoch 1792 - 1795, keď prichádza k rozšíreniu, a v rokoch 1880 - 1886, keď stavba získala dnešnú podobu, sa viažu znovu k rodine Andrášiovcov, ktorá bola už vtedy jeho trvalým vlastníkom, a ktorá mala v majetku nielen hrad Krásnu Hôrku, ale aj majetky a bane v okolí Rožňavy. Po staršej klasicistickej prestavbe a rozšírení južnej časti a priečelia nasledovala rozsiahlejšia pseudoslohová úprava s nadstavbou druhého poschodia, ktorá dala kaštieľu ráz francúzskej poľovníckej stavby.

Fotogaléria (Autor –  Ing. Rudolf Dúbravský):

 

Mapa + Plánovač trasy (klikom na červený bod naplánujete vhodnú trasu pre Vás)

Čítaj viac…

Vígľašský hrad Vígľaš

Máj 15th, 2011 No comments

Zrúcaniny gotického hradu, ktorý bol vybudovaný v 14. storočí a na konci 14. storočia prestavaný na poľovnícky zámok, v 18. storočí na hradný kaštieľ. V roku 1945 bol ťažko poškodený.

Pochádza z 13. storočia a leží v údolí rieky Slatiny na východ od Zvolena nad obcou rovnakého mena. Na konci 14. storočia (v rokoch 1390 – 1400) ho prestavali na gotický poľovnícky zámok. Bol kráľovským majetkom a uhorskí panovníci ho často navštevovali. Roku 1441 sa ho v bojoch o uhorskú korunu zmocnil privŕženec Jána Jiskru Jodok. Kráľ Matej mu ho však odobral, nechal si ho pre seba a často sa tu zdržiaval. Neskôr však aj on dal zámok do zálohu rodine Raškayovej. V držbe Raškayovcov zostal potom Vígľaš až do roku 1530, keď im ho ako Zápoľského stúpencom odobral kráľ Ferdinand I. Habsburský.

 

Fotogaléria (Autor –  Ing. Rudolf Dúbravský):

 

Mapa + Plánovač trasy (klikom na červený bod naplánujete vhodnú trasu pre Vás)

 

Čítaj viac…

Hrad Revište, Revištské Podzámčie

Apríl 18th, 2010 No comments

img_5428-mediumZrúcanina hradu leží vo výške cca 310 m n.m. 4 km na sever od mesta Žarnovica (časť Revištské Podzámčie) na ostrožnom výbežku Čierneho vrchu pohoria Vtáčnik, vlastne na pravom brehu rieky Hron, ktorá tu vytvára veľký meander. Hradný ostroh je kryštalického pôvodu, dnes zalesnený starším lesným porastom, jeho svahy sú strmé, ťažko prístupné. Veľmi pôsobivá ruina hradu je zasadená do idylického prostredia roztrúsených lazov na predhorí Vtáčnika, kde sa striedajú zmiešané lesy s voľnými lúkami, využívanými na pastvu. Vlastný hrad poskytuje nezabudnuteľný pohľad na Hronský úval a priľahlú oblasť Štiavnických vrchov.

Prístup na hrad je prijateľný pre akúkoľvek vekovú kategóriu. Je možné použiť železnice ŽSR (trať Nové Zámky – Zvolen), vystúpiť na zastávke Bzenice, kde nás miestna komunikácia zavedie do miestnej časti Bukovina, ktorú míňame po pravej strane, pričom asfaltovú cestu opúšťame pri „poslednom dome”, kde pokračuje poľná cesta, v smere po prúde Hrona. Po chvíli vstupujeme do lesa a mierne sa vlniaca cesta nás dovedie na lúky, po ktorými tečie Hron, ktorý nás bude ďalej sprevádzať, lebo cesta síce opäť vstúpi do lesa, ale drží sa tesne nad brehom Hrona. Nakoniec vyúsťuje do obce Revištské Podzámčie, nad ktorou sa vypína ruina hradu. Tu je možné táboriť na brehu Hrona a využiť aj služby príjemnej reštaurácie, od ktorej mierne stúpajúca vozovka nás približuje k cieľu. Ešte raz musíme opustiť vozovku a to asi po 200 m chôdze, keď sa dostaneme za ostroh, na ktorom stojí ruina, kde odbočujeme na lesný chodník cez otvorený dvor starého domca. Chodník po strmom výstupe ústí do hradnej brány. Zo zastávky Bzenica až po hrad je to 2,5 km. Autom je ľahké sa dostať až do Revištského Podzámčia tak, že odbočíme z hlavnej cesty 1. triedy (Zvolen – Žarnovica) a od reštaurácie pokračujeme po spomínanej trase pešo.

GPS: 48.522192, 18.723275

Fotogaléria (Autor –  Ivana Kubicová, CANON 5D MarkII):

Čítaj viac…

Hrad Beckov, Beckov

Január 2nd, 2010 No comments

img_3685-640x480 Ruiny horného a dolného hradu sú pozostatkom palácov, hospodárskych a obranných budov a opevnenia. Pozoruhodná je otvorená neukončená veľká delová bašta v dolnom nádvorí. Typologicky zvláštne je horné, pravidelne vymedzené nádvorie, prístupné kedysi podjazdom, obklopené zvyškami palácových konštrukcií a niekdajšou vstupnou fasádou kaplnky.

V obci Beckov priamo z námestíčka ide vpravo popri rodinných domoch cesta (pôvodný vstup do hradu; 5 min.). Hrad je sprístupnený verejnosti. Môžete si vybrať sprievodcu, alebo popis hradu s pôdorysom. Okrem toho sa poriadajú na hrade niektoré akcie.

Otváracie hodiny pre verejnosť: od začiatku mája do konca septembra každý deň okrem pondelka od 9.00 do 18.00 hodiny.

GPS súradnice: N48.790833, E17.898056

Fotogaléria (Autor – Martin Jursa):

Videoklip:

Čítaj viac…

Blatnický hrad, Blatnica

December 14th, 2009 Comments off

img_2821 Blatnický hrad je zrúcanina nachádzajúca sa v pohorí Veľká Fatra na nízkom vápencovom chrbte Plešovice (658 m n. m.), oddeľujúcom Gaderskú dolinu od Turčianskej kotliny, zhruba 2 km od obce Blatnica.

Blatnický hrad na strmom kopci za obcou rovnakého mena vznikol v druhej polovici 13. storočia a prvú správu o ňom máme z roku 1300, keď bol jeho majiteľom Peter z Brezovice. Neskôr sa stal kráľovským majetkom. Hrad postavili na ochranu cesty zvanej magna via, vedúcej z Nitry na sever. Keď sa začala používať západnejšie situovaná pohodlnejšia komunikácia z Nitry cez Mošovce do Martina a ďalej na sever, stará cesta pod menom antiqua via stratila svoj pôvodný význam a dôležitosť hradu upadla. Preto panovníci nemali oň väčší záujem. Dávali ho často do zálohu, a tak hrad prechádzal v 15. a v prvej polovici 16. storočia rukami rôznych držiteľov (Pongrác zo Sv. Mikuláša, Peter Komorovský, rodiny Necpalskovcov a i.), ktorí ho často skôr iba spravovali a využívali, než udržiavali.

Hrad rozšírili až Révaiovci, ktorí ho dostali do vlastníctva roku 1540. V druhej polovici 16. a na začiatku 17. storočia vybudovali veľké predhradie s novými budovami.

Na konci 17. storočia sa hradu zmocnili povstalci Imricha Tököliho a na začiatku 18. storočia aj kuruci Františka II. Rákociho. Po utíchnutí povstaní význam Blatnického hradu upadol. Roku 1744 ho dali ešte opraviť, v roku 1790 však už nebol obývaný a odvtedy pomaly pustol.

Hrad sa skladal z dlhého, pomerne úzkeho paláca, zosilneného na severnej a južnej strane polkruhovitými vežami a chráneného na severovýchodnej strane strmou priepasťou. Západná veža, postavená na zraniteľnejšom mieste, je oveľa mohutnejšia a väčšia ako východná. Sprístupňovalo ju samostatné točité schodisko, postavené na jej južnej strane. Na juhovýchodnej, prístupnejšej strane bolo malé nádvorie uzavreté hradbami so štvorbokou vežou. Múr opevnenia, ktorý obklopoval prvé nádvorie, mal na západe vstup ponad priekopu vysekanú do skaly. Chránila ho otvorená oblá bašta.

Zachované je murivo západnej veže, ktorá sa čnie aj dnes do veľkej výšky a sú nej vidieť štrbinové strieľne. Horný hrad zovretý medzi dve veže sa značne rozpadáva – hlavne jeho spojovacia palácová časť. Na hospodárskych budovách v dolnom hrade je celkom zachovalé nárožné kvádrovanie. Murivo sa pomaly zvetráva do doliny, hlavne nad strmým úbočím. Na obe plochy po baštách je možné vystúpiť a je odtiaľ nádherný výhľad. Hrad je však prístupný, tak ako každá ruina, len na vlastné nebezpečenstvo a preto je potrebná primeraná opatrnosť.

Blatnický hrad je zrúcanina nachádzajúca sa v pohorí Veľká Fatra na nízkom vápencovom chrbte Plešovice (658 m n. m.), oddeľujúcom Gaderskú dolinu od Turčianskej kotliny, zhruba 2 km od obce Blatnica.

Blatnický hrad na strmom kopci za obcou rovnakého mena vznikol v druhej polovici 13. storočia a prvú správu o ňom máme z roku 1300, keď bol jeho majiteľom Peter z Brezovice. Neskôr sa stal kráľovským majetkom. Hrad postavili na ochranu cesty zvanej magna via, vedúcej z Nitry na sever. Keď sa začala používať západnejšie situovaná pohodlnejšia komunikácia z Nitry cez Mošovce do Martina a ďalej na sever, stará cesta pod menom antiqua via stratila svoj pôvodný význam a dôležitosť hradu upadla. Preto panovníci nemali oň väčší záujem. Dávali ho často do zálohu, a tak hrad prechádzal v 15. a v prvej polovici 16. storočia rukami rôznych držiteľov (Pongrác zo Sv. Mikuláša, Peter Komorovský, rodiny Necpalskovcov a i.), ktorí ho často skôr iba spravovali a využívali, než udržiavali.

GPS Súradnice: 48.94722218.9475

Fotogaléria (Autor – Andrej Šimkovič):

Čítaj viac…

Trenčiansky hrad, Trenčín

September 14th, 2009 No comments

                               Trenčiansky hrad vznikol na mieste staršieho osídlenia, ktoré tu existovalo od doby bronzovej cez Keltov a Germánov až po slovanské osídlenie. Zo staršieho veľkomoravského hradiska sa v dobe vzniku uhorského štátu stal komitátny kráľovský hrad. Najstaršou kamennou stavbou hradu je predrománska rotunda, pravdepodobne ešte z veľkomoravského obdobia. Koncom 11. storočia vznikla kamenná útočištná veža (donjon, bergfrid), po roku 1270 nadstavená a rozšírená gotickým tehlovým plášťom. Svojou kónickou zbiehavosťou smerom k vrcholu tvorí na Slovensku ojedinelý prvok hradnej architektúry. Je stredobodom hradnej akropoly a najvýraznejšou pohľadovou dominantou panorámy mesta. V jej tesnej blízkosti vznikli jednotlivé hradné paláce. Ich stavba súvisela s rozšírením funkcie hradu z predovšetkým obrannej na správnu, administratívnu a obytnú. Najstarším palácom bol zrejme Matúšov palác zo začiatku 14. storočia, z ktorého sa však zachovala iba jedna stena, ktorá dnes tvorí súčasť Barborinho paláca. Bol sídlom Matúša Čáka Trenčianskeho (okolo 1260 – 1321), ktorý z neho urobil svoj sídelný hrad a centrum rozsiahlych dŕžav, tzv. „Matúšovej zeme“ alebo aj Terra Mathei. Tento, v tom čase najmocnejší uhorský magnát, ovládol takmer celé dnešné Slovensko a značnú časť Zadunajska. Patrilo mu takmer 50 hradov a niekoľko žúp. Zaberal nielen majetky svojich slabších šľachtických protivníkov, ale raboval i kráľovské domínium. Nešetril ani cirkevný majetok, čo mu dokonca až dvakrát vynieslo cirkevnú kliatbu a vyhlásenie interdiktu (zákazu výsluhy sviatostí) nad jeho majetkami. Razil vraj v Trenčíne i vlastné mince, žiadna sa však nenašla. A tak ide asi len o ohováranie jeho premnohých nepriateľov. Matúšova smrť 18. marca 1321 znamenala nielen okamžitý rozpad jeho „kráľovstva“, ale stala sa základom viacerých legiend a povestí. Pretože jeho hrob nikdy nikto nenašiel, stal sa obľúbeným cieľom rôznych romantikov, dobrodruhov, hľadačov pokladov i serióznych historikov. Povesť hovorí, že bol pochovaný v cínovej, striebornej a zlatej truhle s obrovskými pokladmi. Akosi podozrivo to však pripomína povesť o smrti „Biča božieho“, hunského kráľa Attilu. Trenčiansky hrad sa vrátil do majetku uhorskej koruny, čiže kráľa Karola.

Fotogaléria:

Videoklip: (Formát HD)

Čítaj viac…

Kremnický hrad, Kremnica

August 28th, 2009 No comments

                               Malý kúsoček od kremnického múzea minci je kremnický hrad, nedalo nám a šli sme sa tam pozrieť a nafilmovať nádherný výhľad z vrchu hradu.

Kremnický mestský hrad je najstarším mestským hradom v stredoslovenskej banskej oblasti. Od bežných feudálnych sídel sa odlišuje svojou funkciou, skladbou budov a pôdorysným riešením. Vznikol ako kráľovská pevnosť na mestskom pozemku na ochranu výnosov z ťažby drahých kovov a na úschov peňazí vyrobených v kráľovskej mincovni. V areáli hradu bolo sídlo komorského grófa, zástupcu kráľovského úradu. Areál hradu tvorí kostol, ktorý je v centre urbanistickej jednotky, ďalej karner, hradné opevnenie s dvojitým hradobným múrom s bránou a tromi baštami a zvyšky radnice. Najstaršou zachovanou budovou hradného areálu je karner, resp. jeho suterénny priestor, ktorý vznikol v 13. storočí. Karner bol súčasťou niekdajšieho cintorína, ktorý sa rozkladal okolo dnes už neexistujúceho kostola sv. Michala. Dnešný kostol, zasvätený patrónke baníkov sv. Kataríne, vznikol v poslednej tretine 15. storočia ako halový klenutý priestor so strednými piliermi. Podľa datovania na klenbe stavbu ukončili v roku 1488. Charakteristickou siluetou mesta sa stala veža kostola s renesančnou pavlačou z roku 1579. Jej strmú strechu navrhol v roku 1884 F.Storno, autor neogotickej prestavby celého areálu, ako aj interiéru kostola, v ktorom sa po týchto úpravách zachovala len časť starého mobiliáru a neskorogotická Madona z čias okolo roku 1500, ktoré sem boli prevezené zo zbúraného farského kostola stojaceho do 19. storočia na námestí. Hradné budovy ničili často zhubné požiare, po ktorých ich museli s veľkými nákladmi opravovať. Ešte väčším nešťastím pre Kremnicu bol neskorší úpadok ťažby zlata, čím mesto veľa stratilo zo svojej predošlej slávy.

Na návštevu hradu doporučujem počítať z cca hodinkou ak chcete vidieť všetko čo ponúka + výstup na rozhľadňu.

GPS súradnice:

Fotogaléria:

Videogaléria: (FullHD 1080p)

Malý kúsoček od kremnického múzea minci je kremnický hrad, nedalo nám a šli sme sa tam pozrieť a nafilmovať nádherný výhľad z vrchu hradu.
Kremnický mestský hrad je najstarším mestským hradom v stredoslovenskej banskej oblasti. Od bežných feudálnych sídel sa odlišuje svojou funkciou, skladbou budov a pôdorysným riešením. Vznikol ako kráľovská pevnosť na mestskom pozemku na ochranu výnosov z ťažby drahých kovov a na úschov peňazí vyrobených v kráľovskej mincovni. V areáli hradu bolo sídlo komorského grófa, zástupcu kráľovského úradu. Areál hradu tvorí kostol, ktorý je v centre urbanistickej jednotky, ďalej karner, hradné opevnenie s dvojitým hradobným múrom s bránou a tromi baštami a zvyšky radnice. Najstaršou zachovanou budovou hradného areálu je karner, resp. jeho suterénny priestor, ktorý vznikol v 13. storočí. Karner bol súčasťou niekdajšieho cintorína, ktorý sa rozkladal okolo dnes už neexistujúceho kostola sv. Michala. Dnešný kostol, zasvätený patrónke baníkov sv. Kataríne, vznikol v poslednej tretine 15. storočia ako halový klenutý priestor so strednými piliermi. Podľa datovania na klenbe stavbu ukončili v roku 1488. Charakteristickou siluetou mesta sa stala veža kostola s renesančnou pavlačou z roku 1579. Jej strmú strechu navrhol v roku 1884 F.Storno, autor neogotickej prestavby celého areálu, ako aj interiéru kostola, v ktorom sa po týchto úpravách zachovala len časť starého mobiliáru a neskorogotická Madona z čias okolo roku 1500, ktoré sem boli prevezené zo zbúraného farského kostola stojaceho do 19. storočia na námestí. Hradné budovy ničili často zhubné požiare, po ktorých ich museli s veľkými nákladmi opravovať. Ešte väčším nešťastím pre Kremnicu bol neskorší úpadok ťažby zlata, čím mesto veľa stratilo zo svojej predošlej slávy.
Na návštevu hradu doporučujem počítať z cca hodinkou ak chcete vidieť všetko čo ponúka + výstup na rozhľadňu.
GPS súradnice:
Fotogaléria:
Videogaléria: (FullHD 1080p)


Čítaj viac…

Kaštiel Brodzany

Júl 10th, 2009 No comments

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Kaštieľ v Brodzanoch bol pôvodne postavený v roku 1377, v renesančnom slohu ho dala v 17. storočí prestavať rodina Kvaššayovcov. V roku 1844 sa majiteľom kaštieľa stal rakúsky diplomat barón Gustav Friesenhof, pôsobiaci v Petrohrade. Po smrti prvej manželky sa oženil so sestrou Puškinovej manželky Alexandrou Gončarovovou a neskôr sa usadili v Brodzanoch. Sem za nimi chodievala Puškinova manželka Natália s deťmi, ako aj významní predstavitelia ruskej literatúry.

Jadro kaštieľa tvorí pravdepodobne bloková vežová stavba. V 16. storočí ju zakomponovali do štvorvežového kaštieľa. V r. 1669 bol kaštieľ rozšírený, v 18. storočí barokovo upravený. 19. storočie prinieslo romantické úpravy a založenie anglického parku Oldenburgovcami. Blízko kaštieľa sa nachádza hrobka Friesehofovcov a letohrádok. V súčasnosti sú Brodzany sídlom Literárneho múzea A. S. Puškina. V múzeu a priľahlej knižnici je spoločenská miestnosť, v ktorej sa konajú súťaže umeleckého prednesu Ars poetica.


GPS Súradnice:

Fotogaléria:

Čítaj viac…