Vrátna dolina sa nachádza asi 25 km od mesta Žilina a 3 km od obce Terchová v Národnom parku Malá Fatra. Územie Vrátnej ohraničuje veniec vrcholov Boboty, Veľký Rozsutec, Stoh, Poludňový grúň, Chleb, Veľký Kriváň, Kraviarske, Baraniarky a Sokolie. Rozdeľuje sa na ďalšie dve doliny Starú a Novú dolinu, ktoré oddeľuje Grúň (989 m n.n.). Pôsobivý je predovšetkým úzky vstupný kaňon Tiesňavy s viacerými vodopádmi, ktoré vytvára riečka Varínka, ktorá vyviera v závere doliny. Skaly z dolomitu vytvárajú zaujímavé útvary nazvané Skalné mesto, Mních, Ťava, Päť furmanov a iné.
Sivec je dominantný zalesnený vrch nad vodnou nádržou Ružín. Vrchol, tvorený výrazným vápencovým bralom, je výborným vyhliadkovým bodom. Čaká vás tu krásny pohľad na okolitú krajinu tvorenú zalesnenými kopcami a dolinami, ktoré sa pod vami zvažujú k trblietavej vodnej hladine. Výstup pritom nie je časovo, orientačne a ani svojim terénom veľmi náročný. Trasa vedie väčšinou po lesných cestách a chodníkoch.
Na Sivec sa môžete dostať z dvoch smerov. Jednak nami popísanou trasou z Ružína, jednak tiež z rekreačnej osady Košické Hámre (na území obce Košická Belá), ktorá je z Košíc dostupná autobusmi.
Prosiecka a Kvačianska dolina boli v roku 1992 spojené do náučného chodníka. Návštevníci môžu nastúpiť na túto približne 6-hodín trvajúcu túru z Kvačian, Prosieka, Hút či Veľkého Borového.
Vychádzajúc z Kvačian je potrebné prejsť popod vrch Hrádková po žltej značke do Prosieka. Prosiecka dolina je bohatá na skalné útvary rôznych tvarov. Nájdeme tu romantický vodopád, zažijeme dobrodružstvo na rebríkoch v skalných tiesňavách a skončíme na zelenej lúke Svorad, kde sa spokojne pasú kravy.
Nachádza sa v prekrásnom údolí spojenia Chočských vrchov a Západných Tatier v asymetrickej doline potoka Suchá. Leží v nadmorskej výške 623 metrov nad morom, vzdialená 4 km od vodnej nádrže Liptovská Mara, 10 km od aquaparku Tatralandia a 16 km od Liptovského Mikuláša. Ide o podhorskú obec, ktorej hlavnou ekonomickou aktivitou je poľnohospodárska výroba s výbornými predpokladmi pre rozvoj agroturistiky a cestovného ruchu. Obec má celkom 291 obyvateľov.
Roklina Veľký Sokol sa rozprestiera v centrálnej časti Slovenského raja, na západnom okraji planiny Glac. Spolu s turisticky neprístupnou tiesňavou Malý Sokol tvorí NPR Sokol s rozlohou 700 ha. Toto územie predstavuje jednu z najzachovalejších časti NP Slovenský raj. Platí tu piaty, teda najvyšší stupeň ochrany prírody.
Každá z roklín Slovenského raja ma svoje naj. Tiesňava Veľký Sokol sa vyznačuje mohutnosťou a dĺžkou (4,5 km). Skalné steny vysoké do 300 metrov lemujú dno tiesňavy z oboch strán, množstvo vody pretekajúcej vodopádmi a množstvom romantických kaskád je tu najväčšie zo všetkých roklín Slovenského raja. Veľký Sokol preto dostal prívlastok najmohutnejšia roklina Slovenského raja.
Porast rokliny tvoria lesné komplexy, mestami pralesovitého charakteru. Prevládajúcimi drevinami sú smrek, jedľa, buk, borovica a smrekovec, v dolinách a bočných roklinách aj javor a tis. Veľký Sokol je príkladom teplotnej inverzie. Vlhké a zatienené stanovištia skál osídľuje napr. fialka dvojkvetá, stokráska michelliho, slezinník zelený a mnohé iné chladnomilné druhy. Vyhrievané skaly a skalné hrebene zdobia rastlinné druhy náročnejšie na teplo. Vyskytuje sa tu napr. poniklec slovenský, ranostaj pošvatý, bodliak sivastý a ďalšie druhy.
Kaštieľ pochádza zo začiatku 18. storočia a postavili ho na základoch staršieho renesančného kaštieľa Bebekovcov. Dal ho postaviť Štefan Andráši ako poschodový, ešte opevnený kaštieľ so štyrmi nárožnými vežami. I ďalšie prestavby v rokoch 1792 - 1795, keď prichádza k rozšíreniu, a v rokoch 1880 - 1886, keď stavba získala dnešnú podobu, sa viažu znovu k rodine Andrášiovcov, ktorá bola už vtedy jeho trvalým vlastníkom, a ktorá mala v majetku nielen hrad Krásnu Hôrku, ale aj majetky a bane v okolí Rožňavy. Po staršej klasicistickej prestavbe a rozšírení južnej časti a priečelia nasledovala rozsiahlejšia pseudoslohová úprava s nadstavbou druhého poschodia, ktorá dala kaštieľu ráz francúzskej poľovníckej stavby.
Zrúcaniny gotického hradu, ktorý bol vybudovaný v 14. storočí a na konci 14. storočia prestavaný na poľovnícky zámok, v 18. storočí na hradný kaštieľ. V roku 1945 bol ťažko poškodený.
Pochádza z 13. storočia a leží v údolí rieky Slatiny na východ od Zvolena nad obcou rovnakého mena. Na konci 14. storočia (v rokoch 1390 – 1400) ho prestavali na gotický poľovnícky zámok. Bol kráľovským majetkom a uhorskí panovníci ho často navštevovali. Roku 1441 sa ho v bojoch o uhorskú korunu zmocnil privŕženec Jána Jiskru Jodok. Kráľ Matej mu ho však odobral, nechal si ho pre seba a často sa tu zdržiaval. Neskôr však aj on dal zámok do zálohu rodine Raškayovej. V držbe Raškayovcov zostal potom Vígľaš až do roku 1530, keď im ho ako Zápoľského stúpencom odobral kráľ Ferdinand I. Habsburský.
Eurovea je názov nového bratislavského medzinárodného obchodného centra na ľavom brehu Dunaja, v blízkosti mosta Apollo, Slovenského národného divadla a budovy Tower 115. Eurovea spája nábrežie s centrom mesta a rozširuje ponuku obchodov a priestorov pre zábavu a voľný čas. Projekt zahŕňa kancelárske priestory, byty, hotel ako aj najväčšie podzemné parkovisko v Bratislave pre 1700 áut. Takmer dve tretiny plochy Eurovey tvorí zeleň a verejné priestory. Tie vytvoril investor za približne štyristo miliónov korún a po dokončení sa stali majetkom mesta. Celá výstavba je rozdelená do dvoch fáz.
Videoklip (Autor – Martin Jursa, CANON PS SX1):
Mapa + Plánovač trasy (klikom na červený bod naplánujete vhodnú trasu pre Vás)
Len na jedinom mieste na Slovensku, v krásnych dubových lesoch južného Slovenska pri Topoľčiankach, máte možnosť na vlastné oči vidieť, prípadne si môžete aj odfotiť, zubra európskeho – najväčšieho euróskeho cicavca,„bratranca“ známejšieho amerického bizóna.
Zubria zvernica v Topoľčiankach bola založená v roku 1958. Jej poslaním bolo prispieť k záchrane Zubra hôrneho pred vyhynutím, pretože v čase jej vzniku žilo na celom svete iba 150 jedincov tohto druhu. Zubria zvernica má výmeru 140 ha, z toho vlastné chovateľské jadro má výmeru 27 ha, zostávajúcu časť zvernice zaberá ochranné pásmo. Chovná časť zubrej zvernice je rozdelená na štyri oddelenie. Zubry žijú striedavo vo všetkých štyroch častiach. Celý objekt zvernice bol dimenzovaný pre 12 zubrov. Zubrom sa vo zvernici darilo, takže už o niekoľko rokov od vzniku zvernice bolo odchovaných viac ako 120 jedincov. Nadpočetné jedince boli dodávané do zoologických záhrad, rôznych parkov, a súkromných chovov. V roku 1964 bol celý objekt pre chov zubrov vyhlásený za chránenú študijnú plochu.
Zubor je najväčší európsky cicavec. Dosahuje dĺžku 2,7 m, výšku 1,9 m. Býk môže dosiahnuť hmotnosť až 1500 kg. Zubor sa môže dožiť až 30 rokov, ale priemerný vek dosahuje 20 rokov. Pohlavne dospieva v 3. roku života, telesne v 8. až 10. roku. Párenie zubrov prebieha v mesiacoch august až september. Zubrica rodí prevažne jedno mláďa. Podľa medzinárodnej dohody o chove zubra sú všetky zubry narodené na Slovensku pomenované menami, ktoré začínajú slabikou Si – napr. Sibirka, Sivko, Silan, Silvo atď.
V súčasnosti počet zubrov chovaných v zajatí prekročil kritickú hranicu pre zachovanie druhu. Zubor bol vyradený z červenej knihy ohrozených živočíchov a bol vyhlásený za chránený živočíšny druh. Na záchrane Zubra hôrneho má svoj veľký podiel aj zubria zvernica v Topoľčiankach. Zubriu zvernicu od jej založenia až doteraz obhospodaruje Lesný závod Topoľčianky.
Čas kŕmenia je 09:00 a o 14:00. To znamená v týchto presne vymedzených časoch. Otváracie hodiny sú od 09:00 do 17:00 v mesiacoch maj-september a od 09:00 do 15:00 v mesiacoch október-apríl.
Kúpele Sklené Teplice ležia na úpätí Štiavnických vrchov v idylickej doline, cez ktorú preteká potok Teplá a sú zo všetkých strán obklopené bohatými ihličnatými a listnatými lesmi. Čarokrásne údolie leží medzi Hliníkom nad Hronom a obcou Podhorie pri Banskej Štiavnici. Kúpele Sklené Teplice sú v nadmorskej výške 400 m. Priemerná ročná teplota 7 °C je pre návštevníkov príjemná a aj zimné obdobie je tu mierne.
V súčasnosti v Sklených Tepliciach vyviera 14 prameňov s teplotou od 37°C do 52,3°C. Využívajú sa aj umelé hĺbkové vrty a studne až do hĺbky 1600m. Sú to najvýznamnejšie pramene vulkanického pásma. Sú to najvýznamnejšie pramene vulkanického pásma. Ojedinelý je jaskynný parný kúpeľ”Parenica”, ktorý sa radí medzi európske unikáty. Termálne pramene vyvierajú priamo do jaskyne a svojou teplotou 42°C vyhrievajú jaskynný bazén.
Fyzikálno – chemické vlastnosti termálnych vôd predurčili kúpele v Sklených Tepliciach na liečbu pacientov s nervovými chorobami a chorobami pohybového aparátu.
Fotogaléria (Autor – Ivana Kubicová, CANON 5D MarkII):
